rodák z Oravy, narodil sa v roku 1979 v Trstenej, kde aj navštevoval Gymnázium Martina Hattalu
objavil v sebe talent na písanie vo svojich 39 rokoch, inšpirovaný citátmi o viere a Walta Disneyho: ,,Ak o tom viete snívať, dokážete to robiť."
Účinkovanie v seriáloch, filmoch, napr. Nemocnica, Vojna policajtov

,,Kniha je nástrojom, ktorý zapaľuje predstavivosť.´´

Alan Bennett

Ukážky z tvorby

Ú(tlak).

Každý koľký človek dnes,
prežíva dni zvýšeného tlaku,
nejedná sa len o
na tlakomere
hodnoty zvýšené.

Tie tlaky v spoločnosti
niekedy veľmi silné sú,
obzvlášť keď nevie sa,
čo zajtrajšie časy prinesú.

Niektorých pôžičky
dosť tlačia,
rozmýšľajú deň čo deň,
či to bez problémov vrátia.
Zamestnanec máva tlaky,
či zajtra sa ešte do práce vráti.
Podnikateľ máva tlak,
či zákazky budú,
či mocní nešijú
nejakú búdu.
Obidva typy zvyčajne
nepoznajú nudu.

Aj odkázaní na dávky
majú tlaky,
niekedy padnú aj nadávky.

Niektorí by vzali prácu,
najlepšie za vyššiu plácu,
no nemajú vedomosti,
k takej práci zručnosti.
Na štúdium
peňazí, ani sily, chuti niet,
čo potom,
kde sa musia podieť?

Ženy sú nervózne,
keď nejde chlapovi
niečo famózne,
takú mentalitu vytvorili
sme sami si.
Konzumizmus,
myšlienky na
utopický socializmus,
kde je krása ľudských vzťahov,
kto vytvoril tento šach
blaznivých ťahov?

A tak prežívame ú(tlak)
denno denne,
nervozita, obezita,
únava, zlá nálada,
vzťahy v ťahu...
Čo s tým urobiť?
Či postaviť sa niekde
do radu,
kde niekto dáva na to radu?
Skúsme porozmýšľať,
ako dať do poriadku
túto chaotickú
spoločenskú zradu.

Šťastie je cesta, nie cieľ.

Väčšina ľudí premýšľa stále,
ako dosiahnuť všetkého hojnosť,
vraj šťastie stále.

Prežijú roky veľkej driny,
všetko vždy poslúchnu,
niektorí len žijú,
boja sa hladu, zimy,
iní sú vysmiati
a majú aj limuzíny.

No či zamyslí sa človek bežne,
kde to celé vedie?

Veď život viac než jedlo je,
telo viac než oblečenie,
veď hovorí tak viera mnohých,
to nádejné presvedčenie.

Ako to ľudstvo zmýšľa vlastne,
keď život ľudský tak rýchlo po rokoch
zhasne?

Keď možnosť človek má,
nech slobodu vo všetkom,
aj v práci si vyberá.
Veď čo iné hodnotu väčšiu má,
ak životná cesta už cieľu sa podobá?

Ak lásku k rodine a podmienky pre život máš,
či nie na víťaza sa už vtedy podobáš?
Ak ako seba človek najbližších svojich
v láske, úcte má, či to nie je šťastie?
Táto cesta šťastiu sa najviac podobá!
Ona tým šťastím aj je,
keď svojich miluješ
a lásku od nich aj naspäť dostaneš.

To je tajomstvo pravého života:

Šťastie je cesta, ktorú vydláždi si človek sám,
Sám svojimi činmi a keď pritom všetkom
nekráča ňou sám.

A nakoniec treba dodať:
nie človek je nad všetkým pán, veď čo by zmohol sám...

Dôvera prvým dojmom.

Ktosi, kdesi povedal,
aby človek na svoje prvé dojmy dal,
že oni pravdivými sú,
poznaniu druhých veľa prinesú.

Iné môžu pery vravieť,
iné človek môže myslieť.
Naše vnútro spoľahlivo vraj,
cíti, či to pravda a či klam.

Medzičasom vznikla veda,
ktorá presne rozoberá,
čo hovorí nám reč tela.
Že duša s telom tak spojená,
že telo veľa napovedá.

Kto pestuje si cit vnútorný,
cíti, či niekto je úprimný,
či záujem, nadšenie naozaj
k niečomu má
alebo to všetko len hrá.

Keď bozk na rande si dajú prvý,
v tom bozku cítiť sa dá,
či to láska úprimná
alebo faloš odporná.

Či už tomu verí niekto
alebo nie,
neviditeľno napovedá vnútri,
aj či je niekto múdry,
či to myslí dobre s ľuďmi,
či túži po dobre, zle,
či je triezvy alebo žije ako v sne.

A tak domnievam sa nielen ja,
ale možnože aj pol sveta,
že pocit prvý vraví často,
či niečo bude dobré
alebo len zbytočné fiasko.

Nádej svieti, keď sa rodia deti.

Už ako svet svetom stal sa,
s rodiacimi sa deťmi
vždy prišiel nový dôkaz,
že život ďalej bude kráčať.

Otec, matka, deti,
rodina ako symbol svieti,
pred svetlom tma preč letí.
Prejdú roky a akoby vzápätí,
ich deti zase majú deti.

Symbolom nádeje,
budúcnosti, čo uspeje,
sú rodiace sa deti,
sú také rôzne,
ako na lúke množstvo kvetín.

Človek musí naučiť
všetky tieto deti,
múdrosti, práci, radosti
a že treba sa niekedy
aj zdravo nazlostiť.

Veď človek žiť nemôže,
keď poznania nemá,
bolo to dávno tak dané,
poznať smer žitia
a jak žiť,
to k životu nevyhnutne treba.

Bolo povedané,
tisíce rokov je to už,
aby človek Pravdu poznal,
by nezhynul, že nevedel.

Milovať sa, množiť človek má,
veď raz tu čo zostane po ňom?
Či v časoch slnečných,
či počas búriek, hromov.

Láska v rodine je šťastie.

Azda každý má nejakú rodinu,
niekto takú, že by ju určite nevymenil
za inú,
iný zase takú, akoby ju mal
ako za trest, za vinu.

Niekde otec drží s deťmi,
aby si boli sebou isté,
aby sa nebáli, nepoplietli.
Keď vyrastú, založia svoje si rodiny,
strávi s nimi, ak zdravie, čas má,
hoc aj celé dlhé hodiny.

Niekde skôr matka, sesterky, babka.
Keď ženy svoj úsmev, veselé srdce
do rodiny dajú,
vládne milšia atmosféra,
mrzutosti sa strácajú.

Súrodenci, hoc aj dvaja,
mali by spolu držať vždy,
keď radostné, šťastné,
no aj bolestné,
prichádzajú dní.

Keď prevýši láska k veciam,
výčitky k nezhodám, nerestiam,
vtedy vytráca sa láska, zhoda,
z rodiny už odchádza pohoda.

Malo by to nejak takto byť:
hovoriť si vždy pravdivo,
povzbudiť sa navzájom, nech nikomu
nie clivo,
ak život zvrtne sa nejak háklivo,
oporou si byť vzájomne,
možno aj bude niekedy skromne,
ale bojovať o šťastie rodiny, vzťahy v nej,
neoblomne.

Túžba a dobrodružstvá.

Už keď človek mladý bol,
v srdci, v tele cítil,
že lepšie je byť dvom.
A tak skúsil, skúšal,
čo túžby čas prinášal.

Kam ho ten čas dobrodružstiev, túžby
vlastne z pohľadu času zaviedol?
Vlastne keby bolo všetko,
tak ako byť malo, bývalo,
nikdy by človek nebol býval hľadal,
v túžbach, dobrodružstvách, čo mu
v tom vzťahu vtedy chýbalo.

Keď našiel človek po mesiacoch, po rokoch,
tú svoju polovičku, aj v dieťati, či deťoch,
všetko bolo vtedy krásne, ako rýmy básne.

Potom prišli chvíle ťažšie,
starosti, práca, platiť čoraz drahšie,
na chvíle plné romantiky,
hudby, filmov, turistiky,
odrazu času niet.

Zabudol muž, zabudla žena,
že vo vzťahu musí vždy
prežiť vzájomná neha.
Ak nežnosť, túžba, láska zaspia,
potom sa dvaja vo vzťahu
nenávratne stratia.

Či dnes už nové princípy platia?
Nie, vôbec, je to len klam, ktorý
vedie do zajatia,
do zajatia chladných citov,
do ilúzie bez deficitov.
Najväčší ten deficit,
keď v srdci nie je
najkrajší cit.

A preto by sa muž mal spamätať už,
uvedomiť si navždy, že krok jeho každý,
by smerovať mal, aby svojej drahej vždy
robil radosť, túžbu,
a nikdy nie žiaľ.

Žena by mala uvedomiť si,
že nie vždy je na vine muž,
že možno stačí porozprávať sa,
a netreba ani nový rúž.

Tá túžba, tá je odveká,
že hľadáme si k sebe,
toho správneho človeka.
Čo rozumie, nezradí, pohladí,
aj bez slov
pohľadom všetko
prezradí.

Pravda a klamstvá.

Už odkedy človek myslieť začal,
myšlienky, či niečo pravda je
alebo nie,
v hlave často načal.

Čo vlastne pravda je?
Pravda je vec relatívna,
či skutočnosť nemenná?

Pre niekoho lukratívna,
pre iného protivná,
inému je dosť divná.

V láske má byť ona vždy,
vzťah určite dosť kazia lži.
Pravda tvorí dôveru,
dôvera aj lásku,
dobrú atmosféru.

Informácie na pravde
by vždy mali byť,
hodnotia ich často takí,
čo rozumnými
majú problém byť.

Pravda na povrch vyjde vždy,
čo ako by sa popierači jej
snažili ju dobre skryť.

Pravda je reálny fakt,
ale keď sa na veci pozrieš
tak alebo inak,
pravdu vždy vytvára,
čo uhol pohľadu pretvára.

Nech ľudia žijú pravdivo,
neklamú si, občas servítkou
nech ústa utrú si,
veď sme všetci ľudia,
stane sa, že občas sa
niečo nemilé zakúsi.

Po víkende do víkendu.

Už znovu víkend odchádza,
pracovať do toho budúceho,
čo iné človeku prichádza?

Veď pracovať určite potrebné je,
bez práce sa človek koláčov nenaje.
Práca je dôležitá a aj dlhá ako spánok,
bez nej žiť sa nedá,
kde chýbala robota, vždy tam bývala bieda.

Človek keď narieka,
ako pomaly mu čas v robote uteká,
potom je dobré opýtať sa seba,
či v takej práci ďalej robiť treba.

Problém s prácou mnohoraký býva,
treba rozmýšľať, v čom je tá chyba.
Možno je to o vzdelaní,
o peniazoch,
manželstve,
nervoch, stresoch,
kto to vie?

Ak robota nebaví,
tok šťastia sa v srdci zastaví.
Dorobiť si vzdelanie?
Mnohí kričia: ,,Len to nie!''
Pohnúť kostrou?
Už tam kričia zlosťou.

Komu niet rady,
tomu niet pomoci,
hoc by aj plakal, zúril do noci.
Veď lenivosť je zlá,
taká hnusná, ukrutná.
Stále je čas zobudíť sa zo sna!

Učiť sa nové veci,
je vždy lepšie ako zbytočné kecy.
Zelení sa iste, kde sa nelení.